reklama

Sektári...

Ľudia o nich hovoria pošepky aj nahlas. Ukazujú si na nich prstom, smejú sa im za chrbtom, opovrhujú nimi. Na ulici sa im oblúkom vyhnú a na ich otázky či prosby zväčša záporne krútia hlavou. Alebo ich jednoducho ignorujú. Vieme o nich a napriek tomu ich ešte stále nevieme prijať a hľadíme na nich cez prsty. Sú jednoducho iní. Kto? Sektári....

Písmo: A- | A+
Diskusia  (17)

Jehovisti, harekrišnovci, adventisti...Už na začiatku by som chcela povedať, že nepatrím k žiadnej náboženskej ani inej skupine ani nie som ich horlivým obhajcom.

Skutočnosť je však taká, či sa nám to páči alebo nie, že v našej spoločnosti jestvuje množstvo rozmanitých spoločenstiev, skupiniek, klubov, siekt. Človek má vrodenú potrebu žiť v medzi ostatnými, je závislý na prítomnosti druhých. Preto sa ľudia združujú do komunít, či už podľa rovnakého vierovyznania, záujmov, profesie alebo životného štýlu. Aj vy a ja patríme do nejakého združenia, hoci si to nemusíme ani uvedomovať. Niektoré skupinky sa však očividne vyčleńujú "z normy". Hippiesáci, satanisti, skinheads, punkeri, jehovisti, harekrišnovci...nie je ich málo. "Obyčajným ľuďom" pripadajú divní. Zvláštne sa obliekajú, ešte zvláštnejšie správajú a to sa do sivého stádočka skrátka nehodí. Ich praktiky nie sú žiadúce a tolerujú sa s prižmúrenými očami. Je jasné, že mnoho z nich stojí na absolútne chorej a zvrátenej ideologii - mám teraz na mysli napríklad skinheads alebo satanizmus. Avšak niektoré z nich, a na tie by som teraz rada upriamila pozornosť, v skutočnosti nie sú vonkoncom také škodlivé ako sa na prvý pohľad zdá.

Niekoľkokrát som sa stretla s príslušníkmi Hare Krišna. Knihy som si nekúpila a odmietla som aj pozvanie na ich zjazd. Nechcem k nim patriť. Avšak nie kvôli tomu, že by som ich odsudzovala alebo nimi pohrdala. Len mi nevyhovuje ich spôsob života, pretože ten môj stojí na iných princípoch. Aj keď s nimi nesúhlasím,v hlbke srdca ich obdivujem.

Spočiatku som na nich hľadela s predsudkami. Zdalo sa mi výstredné a nepochopiteľné, že na verejných priestranstvách pobehujú v oranžových tunikách s vyholenými hlavami. Zmýšľala som o nich ako o tých "čo sú kdesi mimo" a prišlo mi to ako dobre nacvičené pozérstvo. Nezaujíma ma aké sú ich praktiky, ani čo za filozofiu vyznávajú, som však presvedčená, že nejde o nič spoločnosti škodlivé, nič čo by bolo dôvodom našich pohrdavých pohľadov. Osobný kontakt s nimi ma naopak milo prekvapil. 

Minulé leto na Pohode, okukujúc ich podivný stan sme si z nich robili srandu a urážlivo sa o nich vyjadrovali ako o "pomýlených sektároch". O niečo neskôr som na Hodokvase takmer zomierala hladom, ale keďže fastfoodovú stravu moc nemusím, záchraniť ma mohla jedine vegetariánska reštaurácia, v ktorej obsluhovali - práve "týpci" v oranžových hávoch s vyholenou hlavou a zapleteným vrkôčikom. Asi dvadsaťročný mladík mi však svojou láskavosťou a vľúdnosťou doslova vyrazil dych. Ochotne mi povysvetľoval menu a pri nakladaní porcie môj žalúdok vonkoncom nešetril. Viac než slová a správanie ma však zasiahli jeho oči. Zračila sa mu v nich toľká dobrota, čistota a vnútorný pokoj, aký som snáď ešte v očiach dnešného človeka nevidela. Musím podotknúť,len tak mimochodom, že jedlo bolo naozaj skvelé, uvarené z plodín, ktoré si sami vypestovali. Žiadne éčka, žiaden cholesterol ani iné potravinové jedy. Po tejto udalosti môj skepticizmus voči nim trošku vyprchal. Ďalší zážitok s nimi sa mi prihodil paradoxne v cudzine. Túlajúc sa v podvečer po Piazza Navonna, čo je rímsky raj pre umelcov a pouličných zabávačov, narazila som na skupinku ľudí, ošatených v oranžovom. Podľa oblečenia som ich už aj z diaľky dokázala identifikovať. Tancovali v kruhu, bili na bubienky a dookola spievali chytľavý popevok "Harekrišna hare hare, hare rama hare krišna..." a tak ďalej. Keby ste ich videli!!! Snažila som sa vychutnať si ich predstavenie bez ohľadu na to, kto sú, čo sú, vnímať len pohyby a hudbu z umeleckého hľadiska. Paráda! Charizmatické a mystické. Naskočila mi husia koža. Očarená som stála. Nie, netúžila som sa v tej chvíli uchádzať o ich členstvo, ale schmatnúť ich, dovliecť na Slovensko a ukázať Slovákom, že aj takto vyzerá umenie.

Posledná, najčerstvejšia je príhoda spred mesiaca. Ešte nebola vonku taká príšerná zimovitá zima, sedela som na lavičke oproti Carltonu a snažila sa splodiť nejaký článok. Zrazu som zacítila, že ktosi nado mnou stojí. Zdvihla som zrak a moje oči sa stretli s očami kučeravého chalana, veľmi podobnými očiam toho z Hodokvasu. Kučeravý niesol v náruči veľký pletený kôš, v ktorom mal akési balíčky. Slušne sa ma opýtal, či ma môže na chvíľu vyrušiť a potom mi ponúkol balíček s troma kokosovými guľkami. Za symbolickú cenu na akúsi zbierku...viete čo priznám sa, ja ani neviem čo to bolo za zbierku, niečo že food for living? Neviem. Bolo mi to vlasne jedno. Na balíčku bol totiž nápis Govinda - čo je harekrišnovská reštaurácia - a ten chalan bol prvým človekom, ktorý sa na mńa v ten deň usmial a vľúdne sa mi prihovoril. Jasné, že som chcela prispieť! V peňaženke som však našla len zopár drobákov. S ľútosťou som mu ich podala s tým, že by som mu dala rada viac, ale nemám a preto nech si vezme aspoň toto a balíček si nechá pre niekoho, kto prispeje viac. On sa však len milo usmial, do dlane mi vložil balíček, zaželal nech mi aspoń trošku osladia deň a veľa šťastia. Mne však viac než kokosové sladkosti - podotýkam, žiadne drogy ani iné látky v nich neboli - osladilo a presvetlilo deň stretnutie s ním a s ľútosťou som pozorovala, ako ho iní, čo sedeli na vedľajších lavičkách ignorujú alebo odbíjajú.

Viete, nech sú akí sú, nech vyznávajú atypickú vieru a obliekajú sa výstredne, jedno sa im musí nechať. Vyžaruje z nich neskutočná dobrota a harmonia, ktorá sa v človeku dnes už hľadá s nesmiernymi ťažkosťami. Myslím si, že by sme mali naše predsudky už raz a navždy hodiť za hlavu a nehádzať všetkých "iných" do jedného vreca. Nie všetci ,ktorí sa odlišujú sú hneď zlí. Práve naopak, mnoho tých, do ktorých by to nikto jakživ nepovedal, je prehnitých skrz na skrz. Mohla by som vám rozprávať...

Barbora Nováková

Barbora Nováková

Bloger 
  • Počet článkov:  9
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Kerouacov putnik 21. storocia. Túlam sa cestami necestami aj medzi riadkami. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenáČo oči vidia, uši počujúCestou necestouúryvky z prozyToto ma fakt DOSTALO!!MENologyMôj uhol pohľadu

Prémioví blogeri

Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu